História

Počiatky obce a jej prví vlastníci

    Prvá známka o osade s názvom Bene, ako sa Benice v tých časoch nazývali, je z roku 1267.  Z listiny, datovanej v tomto roku, vyplýva, že Benice boli už predtým zabraté synmi zvolenských županov Michala a Detrika. O dva roky , t.j. v roku 1269 ju získal Tomáš, Martin a Benedikt, synovia Imricha z Turca, ktorému už dávno predtým osada patrila . Mohli by sme teda povedať, že počiatky obce boli veľmi búrlivé. V tejto listine sa však zároveň uvádza, že v roku 1252  sa spomína terra Emerici, t.j. zem Imrichova, ležiaca na ľavom brehu rieky Turiec, južne od jej sútoku s potokom Borocha, dnešnou Valčiankou. Z toho vyplýva, že osada ležala na území dnešných Benic. Toto tvrdenie dokladá aj fakt, že spomínaní  

    V bádaní po dejinách obce Benice sa však  dá ísť ešte hlbšie do minulosti. Spomínaná zmienka z roku 1252  sa vyskytuje aj v opise chotárnych hraníc rehoľného rádu premonštrátorov, sídliacich v Kláštore pod Znievom. Bohužiaľ meno osady sa nezachovalo. 

    Pravdepodobne by sme mohli ísť aj ďalej do histórie, ale na to nám už chýbajú buď záznamy v historických textoch, alebo archeologické vykopávky. Existencia sídla alebo sídiel od mladšej po neskorú dobu bronzovú v okolí Príboviec nám naznačujú, že územie dnešných Beníc mohlo byť osídlené už vtedy. 

    Kráľ Belo IV. (1235-1270) daroval Benice spomínaným Benediktovi, Tomášovi a Martinovi, synom Imricha, ktorému táto osada už predtým patrila. O samotnom Imrichovi nevieme nič. Pravdepodobne však patril medzi kráľovských populov, ktorým kráľ za verné služby prideľoval svoju pôdu.

    V donácií Bela IV. sa Benice nazývajú "terra Bene". Čo znamená tento záhadný názov?  Slovo terra z latinčiny znamená zem, majetok, osada, sídlo. Slovo Bene je odvodené od mena Benedikt, najstaršieho syna Imricha. 

Benedikt, Tomáš a Martin boli "synovia jobaginov" a z toho im vyplývali určité povinnosti. Jobagioni boli kráľovskí vojaci, tešiaci sa  najväčšej majetkovej a osobnej slobode. Majetok získavali kráľovskými donáciami za vojenské služby. Povinnosťou "synov jobagionov", neskorších zemanov, bolo na každých 6 kúrií dať do služby jedného, dobre vyzbrojeného jazdca. 

Rast majetkov rodiny Benických

    Koncom 15. storočia získali Benickí majetky v okolitých obciach. Ale ani veľký majetok rozvetvenej rodine nestačil. 
Začiatok 16. storočia bol poznačený tureckým vpádom v roku 1526 a vymretím kráľovského rodu Jagelovcov, po ktorom sa rozpútala občianska vojna a nastúpila reformácia.
V občianskej vojne bolo celé Uhorsko rozdelené medzi prívržencov Ferdinata  I. Habsburského a Jána Zápolského. Najstarší člen rodu Benických, Mikuláš sa postavil na stranu Habsburgovcov a po dobytí Znievskeho hradu sa stal jeho kapitánom. Zúčastnil sa tiež protitureckých bojov pri Belehrade a Temešvári. Za zásluhy získal listinu, ktorou bol rodu obnovený už dávno používaný erb. 

    Pôvodný erb sa nám nezachoval a nikomu nie je známa ani skutočná podoba erbu.  Erb poznáme len z opisu dobových prameňov. 
    Okrem tureckých vpádov a občianskej vojny bola ďalšou významnou udalosťou, ktorá natrvalo ovplyvnila dejiny Turca - reformácia. Po náboženských vojnách ( medzi katolíkmi a luteránmi ) bola prijatá zásada " koho panstvo, toho náboženstvo", podľa ktorej museli poddaní vyznávať náboženstvo svojho pána.  Preto predpokladáme, že obyvatelia Beníc, keďže pánmi bol rod Benických, prijali v roku 1530 Lutherovo učenie.

Vo víre stavovských povstaní

    O pohnutých časoch protihabsburských stavovských povstaní, ktoré predchádzali Rákociho povstaniu, vo vzťahu k Beniciach nemáme bližšie informácie. Môžeme len predpokladať, že Benickí, rovnako ako väčšina šľachticov evanjelického vierovyznania, podporovali protihabsburskú opozíciu. Obyvatelia Beníc asi neboli ušetrení vyčíňaniu zverstiev jednotlivých armád. 
    Predstaviteľkou národne - uvedomelej časti obce bola rodina Pivkovcov. Bola to stará zemianska rodina z Bobonoku v Turci. Do Beníc sa v roku 1710 prisťahovala jedna z jej bočných vetiev. Po roku 1854, keď získali slobodu, sa postupne prepracovala na jednu z popredných rodín dediny. Ambroz Pivko, rodák z Beníc sa zúčastnil ako člen osemčelennej delegácie, ktorá odovzdávala Memoradum slovenského národa do rúk ministerského predsedu Kolomana Tiszu 26.6.1861 v Pešti. Memorandum zdôrazňovalo nárok slovenského národa na rovnoprávnosť, svojbytnosť na území zvanom Slovenské okolie, právo používať slovenský jazyk, vytvoriť vlastnú správu, školstvo atď.

Vymretie rodu Benických

    V nebezpečných časoch 17. a 18. storočia získali Benickí ďalšie majetky najmä rodovými zväzkami. V 19. stor. sa Benickí stali prívržencami maďarizácie. Ako veľkí maďaróni potláčali rozvoj vzmáhajúcich sa slovenských rodín, hoci v predchádzajúcich storočiach sa aj oni hlásili k svojmu slovenskému pôvodu. 
Rod postupne vymieral. 
Benickí žili najdlhšie v Rakove. 

Vývoj obce od začiatku 19. storočia

    Počet obyvateľov postupne rástol. Tento vzostupný trend zastavilo vysťahovalectvo do Ameriky. 
V 19. storočí nastal rozkvet remesiel. Jedným z najvýznamnejších remesiel bolo mlynárstvo. Okrem mlynárstva sa v obci nachádzala farbiareň, pivovar a mydliareň. Tieto remeslá však zanikli ešte v druhej polovici 19. storočia. 
v 19. storočí sa v rámci národno - buditeľského hnutia začala rozvíjať spolková činnosť. V poľnohospodárstve vznikali tzv. gazdovské spolky. 

Začiatok 20. stor. a I. svetová vojna

    Začiatok 20. storočia bol pre obec ťažký. Jej rozvoj brzdilo jednak vysťahovalectvo a na druhej strane udalosti I. svetovej vojny. Obecná kronika o tomto ťažkom období píše ako o veľkej biede, ktorá zasiahla dedinu. Potraviny nebolo dostať kúpiť ani za prehnane vysoké ceny. 

Hospodársky a  spoločenský život v medzivojnovom období

    Občania privítali zrod I. Republiky, lebo im priniesol aj veľa ekonomických výhod. Už v roku 1920 sa uskutočnila pozemková reforma, v ktorej boli rozdelené parcely rodiny Benických. Pôdu dostali najme najchudobnejšie rodiny. V týchto rokoch sa do Beníc prisťahovalo viacej rodín. 
    V povojnovom období sa začali rozvíjať remeslá. /Obuvníctvo, píla, opravárenská činnosť, farbiareň, mangľovňa, kováčstvo, mlynárstvo, košikárstvo, stolárstvo, krajčírstvo, obchod/. 


Cyril Pivko, senátor v Nár. zhromaždení za Republikánsku stranu
poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

Obdobie počas SR a II. svetovej vojny

    Vyhlásiť samostatnosť Slovenskej republiky bolo asi v danej politickej situácii najlepším riešením, hoci Slovensko bolo pod nemeckým patronátom.  V dôsledku vojnovej konjuktúry sa Slovensko nazývalo aj malým Švajčiarskom. v našej republike bola v tej dobe jedna z najvyšších životných úrovní  v bojujúcej Europe. Treba si však uvedomiť, že toto všetko bolo len kvôli vojnovému konfliktu a nemalo nádej na dlhodobý úspech. 

SNP a Benice

    Počas SNP mala pri obci bojové postavanie batéria protitankových kanónov. V jôni 1944 bol založený Revolučný národný výbor. Význam obce bol predovšetkým pri zásobovaní partizánskeho hnutia. Pri ústupe povstalcov do hôr časť obyvateľov ušla do trnovských hôr a do Gadera.

Oslobodenie obce

    10. apríla 1945 oslobodili dedinu jednotky 4. ukrajinského frontu  spoločne s jednotkami rumunskej armády. Cez Turiec postavili pontónový most (nakoľko predtým ho Nemci vyhodili do vzduchu) a postupovali na Martin.

Socialistická politika na dedine

    Po obnovení ČSR a po prvých demokratických voľbách v obci zvíťazili demokrati /DS/ . Socialistická politika sa v Beniciach prejavila kolektivizácia malých a stredných súkromných hospodárstiev do Štátnych majetkov a Jednotných roľníckych družstiev. 

70. - 90. roky

    V roku 1970 - 71 a 75 - 7 bola rozšírená elektrická sieť. 1971 - 73 bol vybudovaný obecný vodovod. Na cintoríne bol v roku 1972 postavený dom smútku. V budove postavenej v rokoch 1988 - 93 dnes sídli obecný úrad, ktorý bol obnovený v roku 1990. Jeho prvou najvýznamnejšou akciou bola plynofikácia obce v roku 1996.

Kultúrno-historické pamiatky:

Kaplnka z prvej tretiny 19. storočia
Pivkovský kaštieľ z druhej polovice 19. storočia

Foto - pár historických fotografii

Starostovia obce
1. Ján Quotidian
2. Jozef Pivko, 1917

3. Peter Cíger, 1918 - 1927

4. Jozef Fujko, 1927 -1938

5. Jozef Ondruš, 1938 - 1945

 6. Jozef Fujko, 1945 - 1948
7. František Škrabala, 1948
8. Jan Lahuta, 1948 - 1952

9. Valéria Mrázová, 1952
10. Štefan Ondruš, 1952 - 1960

11. Ján Ďurdík, 1960 - 1968

12. Mikuláš Haviernik, 1968 - 1972

zlúčenie obcí Príbovce, Rakovo, Benice, Ležiachov
13. Vladimír Koželuha, 1991 -2006

14. Milan Remšík, 2006 -