História
Počiatky obce a jej prví vlastníci
Prvá známka o osade s názvom Bene, ako sa Benice v tých časoch nazývali, je z roku 1267. Z listiny, datovanej v tomto roku, vyplýva, že Benice boli už predtým zabraté synmi zvolenských županov Michala a Detrika. O dva roky , t.j. v roku 1269 ju získal Tomáš, Martin a Benedikt, synovia Imricha z Turca, ktorému už dávno predtým osada patrila . Mohli by sme teda povedať, že počiatky obce boli veľmi búrlivé. V tejto listine sa však zároveň uvádza, že v roku 1252 sa spomína terra Emerici, t.j. zem Imrichova, ležiaca na ľavom brehu rieky Turiec, južne od jej sútoku s potokom Borocha, dnešnou Valčiankou. Z toho vyplýva, že osada ležala na území dnešných Benic. Toto tvrdenie dokladá aj fakt, že spomínaní
V bádaní po dejinách obce Benice sa však dá ísť ešte hlbšie do minulosti. Spomínaná zmienka z roku 1252 sa vyskytuje aj v opise chotárnych hraníc rehoľného rádu premonštrátorov, sídliacich v Kláštore pod Znievom. Bohužiaľ meno osady sa nezachovalo.
Pravdepodobne by sme mohli ísť aj ďalej do histórie, ale na to nám už chýbajú buď záznamy v historických textoch, alebo archeologické vykopávky. Existencia sídla alebo sídiel od mladšej po neskorú dobu bronzovú v okolí Príboviec nám naznačujú, že územie dnešných Beníc mohlo byť osídlené už vtedy.
Kráľ Belo IV. (1235-1270) daroval Benice spomínaným Benediktovi, Tomášovi a Martinovi, synom Imricha, ktorému táto osada už predtým patrila. O samotnom Imrichovi nevieme nič. Pravdepodobne však patril medzi kráľovských populov, ktorým kráľ za verné služby prideľoval svoju pôdu.
V donácií Bela IV. sa Benice nazývajú "terra Bene". Čo znamená tento záhadný názov? Slovo terra z latinčiny znamená zem, majetok, osada, sídlo. Slovo Bene je odvodené od mena Benedikt, najstaršieho syna Imricha.
Benedikt, Tomáš a Martin boli "synovia jobaginov" a z toho im vyplývali určité povinnosti. Jobagioni boli kráľovskí vojaci, tešiaci sa najväčšej majetkovej a osobnej slobode. Majetok získavali kráľovskými donáciami za vojenské služby. Povinnosťou "synov jobagionov", neskorších zemanov, bolo na každých 6 kúrií dať do služby jedného, dobre vyzbrojeného jazdca.
Rast majetkov rodiny Benických
Koncom 15. storočia získali Benickí
majetky v okolitých obciach. Ale ani veľký majetok rozvetvenej
rodine nestačil.
Začiatok 16. storočia bol poznačený tureckým vpádom v roku 1526 a
vymretím kráľovského rodu Jagelovcov, po ktorom sa rozpútala
občianska vojna a nastúpila reformácia.
V občianskej vojne bolo celé Uhorsko rozdelené medzi prívržencov
Ferdinata I. Habsburského a Jána Zápolského. Najstarší člen
rodu Benických, Mikuláš sa postavil na stranu Habsburgovcov a
po dobytí Znievskeho hradu sa stal jeho kapitánom. Zúčastnil sa tiež
protitureckých bojov pri Belehrade a Temešvári. Za zásluhy získal
listinu, ktorou bol rodu obnovený už dávno používaný erb.
Pôvodný erb sa nám
nezachoval a nikomu nie je známa ani skutočná podoba erbu. Erb
poznáme len z opisu dobových prameňov.
Okrem tureckých vpádov a občianskej vojny bola ďalšou
významnou udalosťou, ktorá natrvalo ovplyvnila dejiny Turca -
reformácia. Po náboženských vojnách ( medzi katolíkmi a luteránmi )
bola prijatá zásada " koho panstvo, toho náboženstvo", podľa ktorej
museli poddaní vyznávať náboženstvo svojho pána. Preto
predpokladáme, že obyvatelia Beníc, keďže pánmi bol rod Benických,
prijali v roku 1530 Lutherovo učenie.
Vo víre stavovských povstaní
O pohnutých časoch
protihabsburských stavovských povstaní, ktoré predchádzali Rákociho
povstaniu, vo vzťahu k Beniciach nemáme bližšie informácie. Môžeme
len predpokladať, že Benickí, rovnako ako väčšina šľachticov
evanjelického vierovyznania, podporovali protihabsburskú opozíciu.
Obyvatelia Beníc asi neboli ušetrení vyčíňaniu zverstiev
jednotlivých armád.
Predstaviteľkou národne - uvedomelej časti obce bola rodina
Pivkovcov. Bola to stará zemianska rodina z Bobonoku v Turci. Do
Beníc sa v roku 1710 prisťahovala jedna z jej bočných vetiev. Po
roku 1854, keď získali slobodu, sa postupne prepracovala na jednu z
popredných rodín dediny. Ambroz Pivko, rodák z Beníc
sa zúčastnil ako člen osemčelennej delegácie, ktorá odovzdávala
Memoradum slovenského národa do rúk ministerského predsedu Kolomana
Tiszu 26.6.1861 v Pešti. Memorandum zdôrazňovalo nárok slovenského
národa na rovnoprávnosť, svojbytnosť na území zvanom Slovenské
okolie, právo používať slovenský jazyk, vytvoriť vlastnú správu,
školstvo atď.
Vymretie rodu Benických
V nebezpečných časoch 17. a 18. storočia
získali Benickí ďalšie majetky najmä rodovými zväzkami. V 19. stor.
sa Benickí stali prívržencami maďarizácie. Ako veľkí maďaróni
potláčali rozvoj vzmáhajúcich sa slovenských rodín, hoci v
predchádzajúcich storočiach sa aj oni hlásili k svojmu slovenskému
pôvodu.
Rod postupne vymieral.
Benickí žili najdlhšie v Rakove.
Vývoj obce od začiatku 19. storočia
Počet obyvateľov postupne
rástol. Tento vzostupný trend zastavilo vysťahovalectvo do
Ameriky.
V 19. storočí nastal rozkvet remesiel. Jedným z najvýznamnejších
remesiel bolo mlynárstvo. Okrem mlynárstva sa v obci
nachádzala farbiareň, pivovar a mydliareň. Tieto remeslá však
zanikli ešte v druhej polovici 19. storočia.
v 19. storočí sa v rámci národno - buditeľského hnutia začala
rozvíjať spolková činnosť. V poľnohospodárstve vznikali tzv.
gazdovské spolky.
Začiatok 20. stor. a I. svetová vojna
Začiatok 20. storočia bol pre obec ťažký. Jej rozvoj brzdilo jednak vysťahovalectvo a na druhej strane udalosti I. svetovej vojny. Obecná kronika o tomto ťažkom období píše ako o veľkej biede, ktorá zasiahla dedinu. Potraviny nebolo dostať kúpiť ani za prehnane vysoké ceny.
Hospodársky a spoločenský život v medzivojnovom období
Občania privítali zrod I.
Republiky, lebo im priniesol aj veľa ekonomických výhod. Už v roku
1920 sa uskutočnila pozemková reforma, v ktorej boli
rozdelené parcely rodiny Benických. Pôdu dostali najme
najchudobnejšie rodiny. V týchto rokoch sa do Beníc prisťahovalo
viacej rodín.
V povojnovom období sa začali rozvíjať
remeslá. /Obuvníctvo, píla, opravárenská činnosť, farbiareň,
mangľovňa, kováčstvo, mlynárstvo, košikárstvo, stolárstvo,
krajčírstvo, obchod/.
Cyril Pivko, senátor v Nár. zhromaždení za Republikánsku stranu
poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu
Obdobie počas SR a II. svetovej vojny
Vyhlásiť samostatnosť Slovenskej republiky bolo asi v danej politickej situácii najlepším riešením, hoci Slovensko bolo pod nemeckým patronátom. V dôsledku vojnovej konjuktúry sa Slovensko nazývalo aj malým Švajčiarskom. v našej republike bola v tej dobe jedna z najvyšších životných úrovní v bojujúcej Europe. Treba si však uvedomiť, že toto všetko bolo len kvôli vojnovému konfliktu a nemalo nádej na dlhodobý úspech.
SNP a Benice
Počas SNP mala pri obci bojové postavanie batéria protitankových kanónov. V jôni 1944 bol založený Revolučný národný výbor. Význam obce bol predovšetkým pri zásobovaní partizánskeho hnutia. Pri ústupe povstalcov do hôr časť obyvateľov ušla do trnovských hôr a do Gadera.
Oslobodenie obce
10. apríla 1945 oslobodili dedinu jednotky 4. ukrajinského frontu spoločne s jednotkami rumunskej armády. Cez Turiec postavili pontónový most (nakoľko predtým ho Nemci vyhodili do vzduchu) a postupovali na Martin.
Socialistická politika na dedine
Po obnovení ČSR a po prvých demokratických voľbách v obci zvíťazili demokrati /DS/ . Socialistická politika sa v Beniciach prejavila kolektivizácia malých a stredných súkromných hospodárstiev do Štátnych majetkov a Jednotných roľníckych družstiev.
70. - 90. roky
V roku 1970 - 71 a 75 - 7 bola rozšírená elektrická sieť. 1971 - 73 bol vybudovaný obecný vodovod. Na cintoríne bol v roku 1972 postavený dom smútku. V budove postavenej v rokoch 1988 - 93 dnes sídli obecný úrad, ktorý bol obnovený v roku 1990. Jeho prvou najvýznamnejšou akciou bola plynofikácia obce v roku 1996.
Kultúrno-historické pamiatky:
Kaplnka z prvej
tretiny 19. storočia
Pivkovský
kaštieľ z druhej polovice 19. storočia
Foto - pár historických fotografii
Starostovia obce
1. Ján Quotidian
2. Jozef Pivko, 1917

3. Peter Cíger, 1918 - 1927

4. Jozef Fujko, 1927 -1938

5. Jozef Ondruš, 1938 - 1945

6. Jozef Fujko, 1945 - 1948
7. František Škrabala, 1948
8. Jan Lahuta, 1948 - 1952

9. Valéria Mrázová, 1952
10. Štefan Ondruš, 1952 - 1960

11. Ján Ďurdík, 1960 - 1968

12. Mikuláš Haviernik, 1968 - 1972

zlúčenie obcí Príbovce, Rakovo, Benice, Ležiachov
13. Vladimír Koželuha, 1991 -2006

14. Milan Remšík, 2006 -
