Benice
Benice sa nachádzajú uprostred Turčianskej kotliny, zvanej pre svoju krásu aj Turčianskou záhradkou. Obklopujú ich pohoria Malej a Veľkej Fatry, vyčnievajúce až do nadm. výšky 1600 m. Samotný chotár obce s rozlohou 230 ha sa nachádza v nadm.výške 420 - 475 m. Obec susedí s dedinami: Príbovce, Rakovo, Ležiachov a Valča.
Organizačno-správne obec podliehala v najstarších časoch pod Zvolenskú veľkožupu. Po osamostatnení sa Turčianskej župy ako samosprávnej jednotky roku 1339 sa dostala pod jej správu. V rámci nej bola súčasťou Blatnického slúžneho okresu. Matej Bel ju v 17. stor. zaradil do Sklabinského slúžneho okresu. Po vzniku I. ČSR boli Benice až do roku 1922 súčasťou Turčianskej župy. V rokoch 1922-28 patrili do Považskej župy so sídlom v Martine a po roku 1928 do Martinského okresu. Počas Slovenskej republiky boli Benice začlenené do Tatranskej župy. V povojnovom období do roku 1960 a v súčasnosti Benice patria do Žilinského kraja Medzi týmto obdobím patrili do Stredoslovenského kraja. Chotárom pretekajú rieka Turiec a jej malý prítok, potok Valčianka. Rieka v okolí Beníc kedysi vytvárala bohaté meandre. Zvyšky po nich ešte dnes vidno na lúkach medzi Benicami a Rakovom. Meandre a slepé ramená sa nachádzali aj na benickej strane Turca. Na rieke Turiec je od roku 1966 chránený úsek výskytu Hlavatky podunajskej (Hucho hucho). V chotári sa nachádzajú nivné, lužné a hnedé lesné pôdy. Z hľadiska úrodnosti je ich kvalita priemerná. V Turčianskej kotline sa udržuje skôr chladnejšie počasie, pretože Turiec sa nachádza v medziftranskom horskom priestore. Takmer všetci občania obce sú slovenskej národnosti. V minulosti sa väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom. Z remesiel bolo rozšírene mlynárstvo, kováčstvo, šafraníctvo a iné.
Prajem príjemne prežité chvílky pri čítani našej web stránky.